King Gizzard & The Lizard Wizard ohlásili album Entropy na 4. decembra — a hneď je jasné, že to nie je len ďalší z ich pravidelných výpadov. Je to druhý diel dvojalbumu, ktorý začali Alien Metal. Pôvodne mali vyjsť spolu, no nahrávanie prvého sa zaseklo a Stu Mackenzie to v vyhlásení pomenoval bez okolkov: „Entropy začalo pôsobiť ako vlastný projekt, niečo, čo môže stáť samo, a potrebovalo trochu dlhšie dusiť.“
Rozdiel medzi oboma doskami opísal ako laboratórny protokol: „Skladby na Alien Metal sú na 143 BPM a v F dur; skladby na Entropy sú na 160 BPM a v A.“ To znie ako poznámka niekoho, kto si hudbu navrhuje v tabuľke — a presne tak King Gizzard fungujú už viac než dekádu. Nie je to konceptuálna póza; je to ich spôsob, ako sa vyhnúť opakovaniu. Keď máte za sebou dvadsať albumov, musíte si zadať obmedzenie, ktoré vás prinúti hrať inak.
Prvý singel „Rogue Wave“ je presne v tom duchu: hybný, mierne neurotický psych-rock, ktorý sa drží na 160 a nesnaží sa byť pekný. Osem skladieb na albume má názvy ako „Aeon“, „Heaven & Hell“, „Hard Sync“, „Face of the Earth“ — teda slovník strojov a signálov, nie festivalových refrénov. Ak Alien Metal bola ich elektronická odbočka, Entropy je jej rockovejšia sestra s vyšším pulzom.
K albumu ohlásili aj dve severoamerické turné na rok 2027 — augustové a októbrové, s zastávkami na Hollywood Forever Cemetery, v The Gorge alebo v jaskyni The Caverns. To je typický kinggizzardovský routing: hrať na miestach, ktoré majú vlastnú atmosféru, nie len v arénach pri diaľnici. Kapela, ktorá za posledné roky vydala live albumy z New Yorku, Viedne, Bulharska aj Atén, si zjavne uvedomuje, že jej publikum nechce best-of setlist, ale udalosť.
A práve tu je najzaujímavejší uhol. Entropy a Alien Metal nie sú dva albumy v klasickom zmysle — sú to dve verzie jedného mozgu, ktorý sa odmieta usadiť. V dobe, keď väčšina kapiel vydá album raz za tri roky a potom ho rok obchádza, King Gizzard robia presný opak: rozdelia jednu myšlienku na dve dosky, každú s inou tóninou, a potom ju odohrajú na dvoch turné. Je to neskromné, ale funguje to, pretože ich fanúšikovia neprichádzajú na hit, ale na proces.
Ak vás baví sledovať, ako sa rocková kapela vyrovnáva s vlastnou prebytočnosťou, Entropy bude 4. decembra povinné počúvanie. A ak chcete kontrast, pustite si k tomu Bicep a ich návrat k warehouse zvuku — iný žáner, rovnaká posedlosť detailom.
