Naima Bock má nový label a novú pieseň. Londýnska pesničkárka podpísala s americkým Fire Talk a v Británii s bristolským Breakfast, a na rozlúčku so starou érou poslala von „Rocks“ — singel, ktorý znie ako niečo, čo ste už kedysi počuli, ale neviete kde.
V klipe hrá dôležitú úlohu kôň. Nie ako symbol, skôr ako spoločník, ktorý tam je a nemusí nič vysvetľovať. Bock o vzniku skladby povedala: „Prišla ku mne za daždivú jesennú noc, keď moje lietadlo stúpalo niekam, kde je menej zimy. Mesiac som nonstop počúvala Palace Music. Písanie ma zachránilo pred chronickým kývaním sa medzi tým, byť doma a nebyť doma — a vtedy som sa rozhodla, že budem oboje.“
To „oboje“ je kľúčové. Bock začínala v Goat Girl, potom sa vydala na sólovú dráhu cez Sub Pop, vydala Giant Palm (2022) a Below a Massive Dark Land (2024), kým medzitým stihla singel „Rolling“ a turné s Dinosaur Jr. a Jakeom Xerxesom Fussellom. Jej hudba nikdy nebola únikom z mesta do prírody; bola to skôr krajina, v ktorej sa dá byť sám a pritom nie opustený.
„Rocks“ je jej najpriamejšia nahrávka. Menej komorných sláčikov, viac gitary a bicích, spev vpredu. Ak ste milovali jej predošlú prácu pre jej ticho, nebude to zrada — je to ten istý hlas, len nahlasnejší. A text, ktorý hovorí o návrate domov ako o rozhodnutí, nie o mieste, sedí k tomu presne.
Nový label je aj signál. Fire Talk má za sebou katalóg post-folkovej a experimentálnej scény, Breakfast zase britskú indie líniu — dve menšie značky namiesto jednej veľkej. Pre pesničkárku, ktorá sa nebojí spolupracovať, ale nechce sa stratiť v mašinérii, to dáva zmysel. Na jar 2027 vyrazí na európske turné: apríl v Británii, máj v Nemecku, Taliansku, Francúzsku a 13. mája v Berlíne.
Ak hľadáte niečo na tichý večer, ktorý nie je smutný, ale vážny, „Rocks“ je správna adresa. A ak vás zaujíma, ako sa dnes vracia folk do popu, CHVRCHES a ich synth-popový návrat je opačný koniec tej istej osi — elektronika, ktorá sa snaží znieť ako človek. Bock to robí bez strojov a je to rovnako presvedčivé.
Naživo to bude iná skúsenosť než na nahrávke — Bock spieva potichu, ale v kostoloch a komorných sálach, ktoré si vyberá, jej hlas dostane váhu, akú štúdio nevie vyrobiť. Kto bol na jej koncertoch s Dinosaur Jr., vie, že aj pred hlučným publikom dokáže utiahnuť celú miestnosť na jednu gitaru.
