Blondie mali vždy dve možnosti, ako sa vrátiť: potichu, alebo s albumom, na ktorom je počuť celú ich históriu. Vybrali si to druhé. Dvanásty štúdiový album High Noon vyjde 26. februára cez BMG a je to prvý nový materiál kapely po deviatich rokoch — prvý singel „Spectral Eyes“ je vonku od dnešného dňa.
Na trinástich skladbách sa Debbie Harry a Chris Stein obklopili menami, ktoré hovoria viac než akýkoľvek marketing: Johnny Marr zo Smiths singel napísal a hrá v ňom na gitaru, basgitaru si zobral Glen Matlock — pôvodný člen Sex Pistols, ktorý zložil riff k „Anarchy in the U.K.“ — a do štúdia prišli aj Zach Condon z Beirut a Jess Wolfe s Holly Laessig z Lucius. V jednej zostave sa tak stretáva punková nultá hodina s gitarovou melanchóliou osemdesiatych rokov: presne tie dve línie, z ktorých Blondie vždy skladali svoj zvuk.
Kým sa iné kapely poslednej generácie obracajú k archívom — ako pri Bob Dylanovej Rolling Thunder krabici — Blondie stavili na novú hudbu. A zároveň na rozlúčku: na doske je počuť posledné nahrávky bubeníka a spoluzakladateľa Clem Burkea, ktorý zomrel po boji s rakovinou. Práce sa rozbehli už v roku 2022 v New Yorku s producentom Johnom Congletonom (St. Vincent, The War on Drugs) — prvýkrát od albumu Pollinator z roku 2017.
V trackliste sú dve mená, ktoré stoja za zmienku. Skladbu „Sleepwalking“ zložil Glen Matlock a „Little Metal Drummer“ je prepracovaná verzia nahrávky, ktorú pôvodne vydal klávesák a spoluzakladateľ kapely Jimmy Destri na svojom sólovom debute Heart On A Wall. Vizuálny svet albumu drží umelec a režisér Rob Roth, ktorý s kapelou pracuje od No Exit z roku 1999.
Práve tam je pointa. Blondie nikdy neboli punková kapela, ktorá by sa bála vypožičiavať — „Heart of Glass“ bol disco v čase, keď punk disco považoval za zradu, a „Rapture“ dostala rap do americkej Top 10 skôr, než to bolo bezpečné. Harry to potvrdzuje aj teraz: „Tento album je klasické Blondie — amalgám všetkých našich vplyvov a ér v niečom novom.“
Titul High Noon je westernový moment pravdy tesne pred súbojom, a pre kapelu s piatimi dekádami a jednou z najčudnejších kariér v rocku je to celkom presná metafora. Stein je pri otázke ďalšej dosky opatrnejší a o zdravotných problémoch hovorí otvorene: nový album podľa neho nemusí prísť vôbec. Ak by High Noon mal byť posledný, je to dôstojná bodka — vrátane návratu „Maria“ v deväťdesiatych rokoch a teraz spojenia s gitaristom Smiths a basgitaristom Sex Pistols.
Ak nový singel nepoznáš, začni pri „Spectral Eyes“ a potom si pusti Parallel Lines z roku 1978 — Marrova gitara sedí presne tam, kde pred štyridsiatimi ôsmimi rokmi sedel Frank Infante. A pripomeň si, že punk sa do hlavného prúdu nevracia len cez Blondie: hardcore sa v Saturday Night Live vrátil po 45 rokoch s Turnstile.
