„Toto je jej dom,“ povedal Mark Ronson v stredu večer z pódia Roundhouse v Camdene. Nikto neprotestoval. Pár ulíc od miest, kde Amy Winehouse začínala, sa zišla sála, ktorá prišla osláviť dvadsať rokov albumu Back To Black — a zároveň miesto, kde sa jej príbeh zavrel.
Jej kapela, vedená dlhoročným hudobným riaditeľom Dalom Davisom, odohrala celý tracklist. K produkcii sa vrátili Ronson aj Salaam Remi, pri mikrofóne sa postupne vystriedali Corinne Bailey Rae, Jorja Smith, Lianne La Havas, Yebba, Jessie Reyez, FLO, Baby Rose, Nia Smith, Skye Newman, Sasha Keable a Terri Walker. Žiadne imitovanie hlasu, žiadne „Stars in Their Eyes“. Každá priniesla vlastnú verziu — a práve to bola pointa.
Yebba si vzala „Love Is A Losing Game“, Jorja Smith „Some Unholy War“, FLO „He Can Only Hold Her“. Na „Back To Black“ prišla Corinne Bailey Rae a Ronson si k nej sadol k pianu. Na konci spievali všetky spolu „Valerie“.
Do Roundhouse prišla aj verejnosť, ktorá album prežila v reálnom čase: prevažne tridsiatnici a štyridsiatnici, časť v gala, časť v dokonalom cosplayi šesťdesiatych rokov — včelí účes, hrubé linky, soulové šaty. Keď kapela zahrala „Monkey Man“, sála spievala celá. Pri platni, ktorá sa dotýka triedy, rasy aj závislosti, to nebolo samoúčelné retro, ale priznanie, že tá hudba patrí aj im.
Fakt, ktorý sa pri takýchto výročiach zvyčajne stratí: Back To Black neznie britsky preto, že by bol nahratý v Británii. Vznikol v Brooklyne, v analógovom Daptone Studios s kapelou Dap-Kings. To, čo znie ako stará soulová platba z Camdenu, je v skutočnosti americká štúdiová robota prenesená do londýnskeho repertoáru. Album vyšiel 27. októbra 2006, predal sa vo viac než 25 miliónoch kópií a v roku 2008 zaň Winehouse získala päť Grammy.
Roundhouse má pritom vlastnú váhu. Práve tu sa 20. júla 2011 naposledy objavila na verejnosti — prišla podporiť krstnú dcéru Dionne Bromfield na iTunes Festival, tancovala a vyzývala publikum, aby si kúpilo jej album. O tri dni neskôr zomrela vo svojom dome v Camdene, mala 27 rokov.
Výročie nekončí koncertom. V piatok 23. októbra vychádza rozšírená reedícia s ôsmimi predtým nevydanými demo nahrávkami a vzácnymi B-stranami — presne ten typ archívu, aký tento rok otvoril aj Stevie Wonder pri „Songs in the Key of Life“. Záznam koncertu odvysiela britská televízia v sobotu 24. októbra, audio potom 26. októbra v programe Jo Whiley na BBC Radio 2.
Počasie výročí je zradné: väčšina z nich vyrobí sentiment a nič viac. Tento večer ukázal niečo iné. Back To Black nebol retro projekt, bol to album, ktorý dal populárnej hudbe povolenie znieť neupravene — s živou kapelou, s hlasom, ktorý sa nevyhýbal škaredým tónom. Dnešný pop si z neho vzal oveľa viac, než si priznáva. Ak si chcete overiť, odkiaľ to ide, pustite si najprv Yebbu, potom originál. Rozdiel je menší, než by ste čakali.
